Bugwipre sú v dnešnej dobe neoddeliteľnou súčasťou súťažných vetroňov, ale čím ďalej tým častejšie ich využívajú aj piloti pri výkonnostných letoch, preletoch, ale aj pri bežnom klubovom lietaní. Umožňujú naplno využívať výkonu vetroňa aj v dňoch, keď je vo vzduchu veľký výskyt hmyzu.

 Prvé veľké nasadenie bugwiprov bolo v roku 1989 na Majstrovstvách sveta vo Wiener Neustadte. Tam už viac ako 60 % účastníkov lietalo s týmto zariadením, samozrejme aj víťazi.

V začiatkoch boli výrobcovia vetroňov k tomuto produktu skeptickí, váhalo sa či zvýšenie odporu trupu nieje väčšie ako možné získanie výkonu po očistení krídel.

Ale po mnohých porovnávacích letoch a šetreniach bolo jasné, že zvýšenie odporu  je zanedbateľné, pretože bolo jednak nemerateľné a zďaleka neporovnateľné s odporom zamuchavených krídel. Medzičasom sú bugwipre doporučované takmer každým výrobcom, občas aj ponúkané ako doplnok, u niektorých nových vetroňov je už tento systém dokonca integrovaný.

Použitie laminárnych profilov v bezmotorovom lietaní malo za následok veĺký posun vo výkonnosti vetroňov. Tieto profily sú však veľmi náchylné na nečistoty, medznú vrstvu majú veľmi tenkú a rušenia ktoré cez túto vrstvu prečnievajú majú za následok predčasný prechod laminárneho prúdenia v turbulentné. Za muchou vzniká turbulentný klin, ktorý sa rozširuje pod uhlom 10-30 stupňov. Stačí teda už málo nečistôt, aby bola turbulentným prúdením zasiahnutá veľká časť krídla. Laminárny profil potom rýchlo stráca svoje dobré vlastnosti. Prírastok trecieho a tvarového odporu, zvírenie pri odtrhávaní prúdenia na krídle majú za následok zmenšovanie vztlaku a teda zhoršovanie výkonu vetroňa.

Niektoré profily sú na toto citlivejšie, iné menej. Záleží aj na veľkostí turbulentného klinu. Okrem toho, tenšie profily „pozbierajú“ o niečo menej nečistôt ako hrubšie. Dick Johnsson previedol niekoľko meraní ktorých výsledky boli zverejnené okrem iného aj v renomovanom plachtárskom časopise Soaring v USA. Dokazujú že aj pri moderných profiloch má výskyt nečistôt v podobe 20 múch na meter rozpätia za následok stratu výkonu zhruba v rozmedzí 10-30 %. V praxi je však v závislosti na regióne, ročnom období a počasí toto množstvo múch často 5 až 10 násobne väčšie.

Pre názornosť uvádzame tabuľku s príkladmi kĺzavostí čistých a znečistených vetroňov.